História kúpeľov v Dudinciach

Historické začiatky kúpeľov

Podľa miestnej legendy dudinské minerálne vody objavili už Rimania v 2.storočí n.l., počas ťažení cisára Marca Aurelia na územie dnešného Slovenska. Táto povesť sa viaže na tzv. Rímske kúpele, ktoré sa nachádzajú v areáli kúpeľov. Či skutočne Rimania rozložili svoj tábor v okolí Dudiniec nie je archeologicky potvrdené, vieme však s určitosťou povedať, že okolie travertínového kopca Gestenec bolo obývané už v mladšej dobe kamennej. V blízkosti železničnej stanice, neďaleko od zaniknutého prameňa bolo doložené pohrebisko datované tiež do mladšej doby kamennej. 

Kúpele v Dudinciach v 18. – 19. storočí

O dudinských prameňoch môžeme nájsť niekoľko historických zmienok. Juraj Wernher v roku vo svojej práci „Správa o podivuhodných vodách Uhorska z roku 1549, aj Matej Bel v diele Historické a zemepisné poznatky o severnom Uhorsku z roku 1742 uvádzajú, že v Dudinciach videli liečivé pramene. Dudinské minerálne vody boli po prvýkrát oficiálne spomenuté profesorom Henrichom Johanom von Crantzom v roku 1777. Vo svojom diele o zdravotných prameňoch ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy. 

Koncom 19. storočia preskúmali pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe prieskumov boli dudinské minerálne vody oficiálne uznané v roku 1894 za liečivé a od druhej polovice 19.storočia sa začali pramene využívať na liečebné účely. Okolie kopca Gestenec bolo vyhlásené za ochranné pásmo. V priebehu 19. alebo 20. storočia boli vyhĺbené aj tzv. Rímske kúpele, čo boli voľne dostupné  bazény, kde sa zhromažďovala neustálym prítokom a odtokom minerálna voda. Po navŕtaní ďalšieho prameňa prestala voda pritekať do bazénov a ostali nevyužívané.

História kúpeľov v Dudinciach počas 20. storočia

Najvýznamnejšou postavou dejinách Dudiniec bol gróf Hugo Oberndorf. Ten dal na začiatku 20. storočia postaviť prvý nekrytý bazén. Kúpeľ slúžil do roku 1935 grófovej rodine a priateľom. V tomto období pravdepodobne na území mesta pobudla aj cisárovná Alžbeta. Lipová alej, ktorú dal vysadiť gróf Oberndorf, niesla jej meno. V súvislosti s cisárovnou Alžbetou a liečivou dudinskou vodou vznikla tiež povesť. 

V roku 1907 dal nájomca prameňov Filip Gutmann  vykresať do travertínu kúpeľ v západnej pramennej skupine na silne zapáchajúcom prameni. Ten bol neskôr nazývaný Malý kúpeľ. Od roku 1916 bol nájomcom prameňov Koloman Brázzay z Budapešti. V roku 1918 urobil vrt v dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. Pramene mal v držaní až do roku 1921, kedy všetky nájomné práva, ktoré mal od grófa H. Oberndorfa, odovzdal Júliusovi Unterbergerovi. 

Tento nový nájomca pochádzal zo Šiah. Postavil väčší termálny bazén. Ako obchodník aj vyvážal minerálnu vodu do zahraničia, ale aj do vzdialených krajín, napríklad do  Egypta či USA  pod  označením „Dudinská Liečivá Voda” či ,,Kráľovná minerálnych stolových vôd“. Voda sa vo všeobecnosti predávala v obchodoch s odporúčaním ako pitná kúra proti žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, ale aj ako stolová voda. Unterberger bol nájomcom prameňov a kúpeľov až do viedenskej arbitráže v roku 1938, kedy Dudince zostali Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku. 

Po 2. svetovej vojne a po opätovnom zničení kúpeľov bol vybudovaný jednoposchodový Kúpeľný dom s kapacitou 22 postelí a s malou balneoterapiou. Po znárodnení v roku 1948 začala ožívať výstavba. V rokoch 1957-1958 bola postavená murovaná vstupná budova na otvorenom kúpalisku a predĺžili väčší bazén. Malý bazén bol zrušený. 

V rokoch 1953 – 1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum s cieľom získať výdatnejší zdroj prírodnej minerálne liečivej vody, čo sa podarilo v západnej pramennej skupine vrtom S-3.

V roku 1953 vznikli Československé štátne kúpele v Dudinciach.

Súčasné kúpele v Dudinciach