Okolie Dudiniec bolo osídlené už od najstarších dôb. Mesto bolo pôvodne malou poľnohospodárskou osadou v správe významných rodov. Až neskôr, v 18. storočí, dochádza k postupnému rozvoju mesta v závislosti od objavenia a využívania liečivých prameňov. Výstavba v polovici 20. storočia priniesla rozvoj ako kúpeľom, tak aj samotnému mestu Dudince.
Historické začiatky Dudince
Napriek tomu, že sú Dudince jedným z najmenších miest na Slovensku, majú bohatú históriu. Oblasť bola osídlená už od staršej doby kamennej. V blízkosti obce doložili archeologické výskumy prítomnosť pravekých osád, datovaných do mladšej doby kamennej ( kultúra lineárnej keramiky) a neskorej doby kamennej (želiezovská a lengyelská kultúra). V blízkosti travertínového kopca Gestenec sa nachádzalo kostrové pohrebisko datované do neskorej mladšej doby kamennej. Osídlenie pokračovalo aj v staršej dobe bronzovej (maďarovská kultúra). Archeologické nálezy dokladajú prítomnosť obyvateľstva aj v období včasného a vrcholného stredoveku.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o Dudinciach pochádza z roku 1284 od zemana Štefana, kráľovského posla. Prví spomínaní majitelia Dudiniec boli rody Koháryovcov a Coburgovcov.
Dudince v 18. a 19. storočí
V priebehu 18. storočia boli Dudince malou poddanskou usadlosťou s 9 poddanskými domácnosťami. V roku 1828 sa zvýšil počet domácností o 10 domov. Dovedna žilo v osade 112 obyvateľov. Na základe nížinnej polohy sa obyvateľstvo prevažne venovalo poľnohospodárstvu a vinohradníctvu. V pol. 18. storočia vlastnil Dudince rod Földváryovcov, v 18. storočí rody Szülyovci, neskôr Zmeškalovci, Fülüpovci a Migaziovci.
V roku 1773 sa už Dudince uvádzajú ako Dudince, maďarsky Gyügy. Dudinské minerálne vody boli po prvýkrát oficiálne spomenuté profesorom Henrichom Johanom von Crantzom v roku 1777. Vo svojom diele o zdravotných prameňoch ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy. Koncom 19. storočia preskúmali pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe prieskumov boli dudinské minerálne vody oficiálne uznané za liečivé a od druhej polovice 19.storočia sa začali využívať na liečebné účely.
História mesta Dudince počas 20. storočia
Najvýznamnejšou postavou v dejinách Dudiniec bol gróf Hugo Oberndorf. Ten dal na začiatku 20. storočia postaviť prvý nekrytý bazén. Kúpeľ slúžil do roku 1935 grófovej rodine a priateľom. V tomto období pravdepodobne na území mesta pobudla aj cisárovná Alžbeta. Lipová alej, ktorú dal vysadiť gróf Oberndorf, niesla jej meno. Neskôr vlastnili kúpele rôzni majitelia. Po prvej svetovej vojne postavili v Dudinciach bazén a šesť kabín.
Za prvej ČSR mala obec poľnohospodársky ráz, po oslobodení dostala kúpeľný ráz. V tomto období začali už dudinskú vodu naplno využívať ľudia z okolia. V areáli kúpeľov sa dodnes nachádza 32 vyhlbených bazénov. Podľa legendy sa miesto spája s prítomnosťou rímskych vojsk. Je pravdepodobné, že tieto bazény vznikli v 19. alebo 20. storočí. V nádržiach sa zhromažďovala neustálym prítokom a odtokom minerálna voda, ktorú mohli obyvatelia voľne využívať. Po navŕtaní ďalšieho prameňa prestala voda pritekať do bazénov a ostali nevyužívané.
Počas oboch vojen boli kúpele značne poškodené, no po vojne boli aj obnovené.
Mesto Dudince v súčasnosti
Po roku 1960 začal ozajstný rozmach mesta, k čomu dopomohlo aj zlúčenie obcí Dudince a Merovce. Po roku 1960 sa začalo s výstavbou moderných kúpeľných domov a podnikových rekreačných zariadení. Vzniklo veľké množstvo pracovných miest. Za prácou prichádzalo nové obyvateľstvo. Nárast obyvateľstva podnietil ďalšiu výstavbu a rozvoj služieb. Dudince získali štatút kúpeľného mesta 11. mája 1983. Oficiálne sa stali mestom od 1. januára 1989. Dudince sa radia medzi mestá, ktoré získali mestský štatút len v poslednom období a zároveň patria k najmenším mestám na Slovensku.
